Ako to s tým spánkom vlastne je...?

Jeden z častých mýtusov ktoré experti vyhlasujú je, že šesť mesačné dieťa má už vedieť prespať celú noc, samé, vo svojej postieľke, v tme a na jeden ťah 11 až 12 hodín (dr. Estivill). Niečo veľmi podobné prehlasuje aj Hollyer a Smith, akurát že pre nich je toho schopné už dieťa trojmesačné. Nikde ale vo svojich knihách nepopisujú, odkiaľ tútu informáciu majú a či je nejak podložená. Automaticky veríme, že "normálne" deti prespia ako troj alebo šesť mesačné 11 alebo 12 hodín... Určite nie ako dvoj- alebo desať mesačné, 8 či 13 hodín... Taktiež vyhlasujú, že deti, ktoré nemajú tento "normálny" režim majú "poruchy spánku" ktoré je nutné čo najskôr vyriešiť, inak budú mať "veľmi negatívne následky" ako: ľahký plač, popudlivosť, zlá nálada, nesústredenie sa, závislosť na druhom, možné problémy s rastom, problémy v škole, neistota, hanblivosť, zlý charakter. Ani tu, samozrejme, neprikladajú žiadne vedecké štúdia, ktoré by potvrdzovali tieto vyhrážky. Ale keby napísali pravdu, sotva by bol niekto ochotný použiť túto "liečbu". No a aby bol záver úspešný a predaj knihy zaručený, je potrebné väčšinu čitateľov presvedčiť, že ich "anormálne" dieťa sa neuzdraví, pokiaľ si túto knihu neprečítajú a samozrejme je potrebné robiť všetko tak ako je tam napísané a nerobiť to, čo tam napísané nie je.

Prikladám niečo o vedeckom výskume, ktorý po dlhom hľadaní objavil pediater C. Gonzales. Tento výskum je asi najbližší teórii, podľa ktorej majú "normálne deti" prespať celú noc na jeden ťah:

Bol vykonaný Anders(om) a publikovaný v prestížnom severoamerickom medicínskom časopise v roku 1979. Anders filmoval počas celej noci dve skupiny detí, dvoj a deväť mesačných. Zistil, že celú noc prespí 44% dvoj mesačných, a 78% deväť mesačných detí. Neupresňuje, či sú deti kojené alebo nie, ale vzhľadom na túto éru v Amerike je najpravdepodobnejšie, že nie. Všetky pozorované deti spia osamote vo svojej postieľke.

Je jednoduché predstaviť si, čo si mysleli tí, ktorí si túto štúdiu prečítali. Najskôr niečo ako: 78% detí sú predsa "skoro" všetky deti, takže v deviatich mesiacoch by malo naše dieťa prespať celú noc!

Ale nie je tomu tak. Ostáva 22% "normálných detí", ktoré celú noc NEPRESPIA, a to pri umelom mlieku a spaní osamote. Pozrieme sa na tieto štúdie ale ešte z bližšia: čo pre dr. Andersa znamená prespať celú noc? "Dieťa ostalo v postieľke od polnoci do piatej rána."
To znamená:
- že ak sa dieťa prebudí ale neplače, alebo plače ale ostáva v postieľke (rodičia ho v nej nechajú, same z nej predsa nevylezie), tak "prespalo celú noc". Popravde, podľa video záznamov prespalo od polnoci do piatej bez prebudenia len 15% dvoj mesačných detí a 33% deväť mesačných.
- že ak sa dieťa zobudí o 23.45 alebo o 5.15 - tiež prespalo celú noc, napriek tomu že dieťa napr. od 22.00 hod. do 23.55 hod. rodičia nosili na rukách aby ho uspali.

Koľko detí teda prespí od kedy ich uložíte až do rána, úžasných 11-12 hodín ako píše dr. Estivill naozaj? Nuž, to sa veru nedozvieme, pretože rodičia v tomto výskume svoje deti tak dlho v postieľke nenechávali. Najdlhších bolo 10,5 hod, a iba 6% dvoj mesačných a 16% deväť mesačných detí ich prespalo. 84% "normálných detí", ktoré spia vo vlastnej izbe a nie sú kojené, neprespalo celú noc! Kojených detí by teda bolo určite viac.

Ozaj, kto určuje to, čo je "normálny spánok"? Pretože podľa vedeckých výskumov spí "normálne" iba 15% nekojených detí (kojených ešte menej)... Prečo teda experti ako Estivill vyhlasujú, že tie deti ktoré tak dlho nespia, majú problémy so spánkom? No pretože inak by sotva nejaká matka podstúpila jeho vyplakávajúcu, tak neprirodzene hroznú prevýchovu, keby tomu neuverila...


(ref. č. 1, 12)