Jeden z častých mýtusov ktoré experti vyhlasujú je, že šesť mesačné
dieťa má už vedieť prespať celú noc, samé, vo svojej postieľke, v tme a
na jeden ťah 11 až 12 hodín (dr. Estivill). Niečo veľmi podobné
prehlasuje aj Hollyer a Smith, akurát že pre nich je toho schopné už
dieťa trojmesačné. Nikde ale vo svojich knihách nepopisujú, odkiaľ tútu
informáciu majú a či je nejak podložená. Automaticky veríme, že
"normálne" deti prespia ako troj alebo šesť mesačné 11 alebo 12 hodín...
Určite nie ako dvoj- alebo desať mesačné, 8 či 13 hodín... Taktiež
vyhlasujú, že deti, ktoré nemajú tento "normálny" režim majú "poruchy
spánku" ktoré je nutné čo najskôr vyriešiť, inak budú mať "veľmi
negatívne následky" ako: ľahký plač, popudlivosť, zlá nálada,
nesústredenie sa, závislosť na druhom, možné problémy s rastom, problémy
v škole, neistota, hanblivosť, zlý charakter. Ani tu, samozrejme,
neprikladajú žiadne vedecké štúdia, ktoré by potvrdzovali tieto
vyhrážky. Ale keby napísali pravdu, sotva by bol niekto ochotný použiť
túto "liečbu". No a aby bol záver úspešný a predaj knihy zaručený, je
potrebné väčšinu čitateľov presvedčiť, že ich "anormálne" dieťa sa
neuzdraví, pokiaľ si túto knihu neprečítajú a samozrejme je potrebné
robiť všetko tak ako je tam napísané a nerobiť to, čo tam napísané nie
je.
Prikladám niečo o vedeckom výskume, ktorý po dlhom hľadaní
objavil pediater C. Gonzales. Tento výskum je asi najbližší teórii,
podľa ktorej majú "normálne deti" prespať celú noc na jeden ťah:
Bol
vykonaný Anders(om) a publikovaný v prestížnom severoamerickom medicínskom časopise v
roku 1979. Anders filmoval počas celej noci dve skupiny detí, dvoj a
deväť mesačných. Zistil, že celú noc prespí 44% dvoj mesačných, a 78%
deväť mesačných detí. Neupresňuje, či sú deti kojené alebo nie, ale
vzhľadom na túto éru v Amerike je najpravdepodobnejšie, že nie. Všetky
pozorované deti spia osamote vo svojej postieľke.
Je jednoduché
predstaviť si, čo si mysleli tí, ktorí si túto štúdiu prečítali. Najskôr niečo ako: 78% detí sú predsa "skoro" všetky deti, takže v deviatich mesiacoch
by malo naše dieťa prespať celú noc!
Ale nie je tomu tak.
Ostáva 22% "normálných detí", ktoré celú noc NEPRESPIA, a to pri umelom
mlieku a spaní osamote. Pozrieme sa na tieto štúdie ale ešte z bližšia:
čo pre dr. Andersa znamená prespať celú noc? "Dieťa ostalo v postieľke
od polnoci do piatej rána."
To znamená:
- že ak sa dieťa prebudí ale
neplače, alebo plače ale ostáva v postieľke (rodičia ho v nej nechajú,
same z nej predsa nevylezie), tak "prespalo celú noc". Popravde, podľa
video záznamov prespalo od polnoci do piatej bez prebudenia len 15%
dvoj mesačných detí a 33% deväť mesačných.
- že ak sa dieťa zobudí o
23.45 alebo o 5.15 - tiež prespalo celú noc, napriek tomu že dieťa napr. od
22.00 hod. do 23.55 hod. rodičia nosili na rukách aby ho uspali.
Koľko
detí teda prespí od kedy ich uložíte až do rána, úžasných 11-12 hodín
ako píše dr. Estivill naozaj? Nuž, to sa veru nedozvieme, pretože
rodičia v tomto výskume svoje deti tak dlho v postieľke nenechávali. Najdlhších bolo 10,5 hod, a iba 6% dvoj mesačných a 16% deväť mesačných detí ich
prespalo. 84% "normálných detí", ktoré spia vo vlastnej izbe a nie sú kojené,
neprespalo celú noc!
Kojených detí by teda bolo určite viac.
Ozaj, kto určuje to, čo je
"normálny spánok"? Pretože podľa vedeckých výskumov spí "normálne" iba
15% nekojených detí (kojených ešte menej)... Prečo teda experti ako Estivill vyhlasujú, že tie deti ktoré tak
dlho nespia, majú problémy so spánkom? No pretože inak by sotva nejaká
matka podstúpila jeho vyplakávajúcu, tak neprirodzene hroznú prevýchovu,
keby tomu neuverila...
(ref. č. 1, 12)
1 komentár:
hm....zaujimave
Zverejnenie komentára